Napísala Mama Kami: Ursula Poznanski - Saeculum

Zdroj: www.fragment.sk

Uprostred lesov sa začína boj o život... Takto nejako začína oficiálna anotácia knihy, čo sa mi teda dosť pozdávalo a okrem toho som od tejto autorky už dávnejšie čítala knihu Erebos a čítalo sa mi to veľmi dobre.

Kája Saudek: Lips Tulian

Zdroj: www.albatrosmedia.cz

Pán Saudek patrí medzi velikánov československého umeleckého neba a mne neprislúcha akokoľvek hodnotiť jeho tvorbu. Ale tých pár riadkov jednoducho napísať musím. Keď už pre nič iné, tak minimálne aby som mohol zakričať, že komunizmus bolo obrovské svinstvo a prisluhovači režimu boli neschopné odporné krysy (ospravedlňujem sa krysám) vyžívajúce sa v ničení životov ľudí, ktorí mali ich pomýlenú ideológiu u prdele a chceli len tvoriť a žiť si svoje životy (a mnohým ďalším).

Napísala Mama Kami: Brandon Sanderson - MISTBORN: Finální říše

Zdroj: www.talpress.cz

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. Pripomína vám to rozprávku? Miesto dobrého kráľa a krásnej kráľovnej tu však panoval krutý diktátorský Pán Vládca a z neba padal popol.

"Už přes tisíc let padá z oblohy popel a nekvetou květiny. Už přes tisíc let žijí skaatové v nelidských podmínkach a v trvalém strachu pod krutou absolutní vládou nesmrtelného Pána Vládce."

Karolina Francová: Agent JFK 25 - Soumrak Camelotu

Zdroj: www.tridistri.cz

Ženská autorka v akčnom a dobrodružnom svete agenta JFK nie je vôbec žiadna chyba. Ako sa už v minulosti ukázalo, je to príjemná zmena a osvieženie. Tentokrát mi to ale bohužiaľ nesadlo.

Napísala Mama Kami: Ondrej Herec - Netvor

Zdroj: www.vydavatelstvohydra.sk

Písať recenziu na knihu Ondreja Herca nie je vôbec jednoduché. Keď si prečítate čo všetko autor spravil pre fantasy scénu, množstvo jeho ocenení, kníh, publikácií a prednášok, zatočí sa vám hlava. Práve preto sa do recenzovania jeho zatiaľ poslednej vydanej knihy Netvor púšťam s miernym (čítaj obrovským) rešpektom. Ako nám sľubuje anotácia, v knihe nám autor postupne predstaví ucelený pohľad na deväť prominentných netvorov 19 - 20 storočia. Netvori sú v knihe radení chronologicky podľa vzniku. "Človek, ktorý sa chce stať čímsi viac ako človekom, sa vzdáva svojej ľudskosti a zvyčajne sa stane čímsi menej ako človekom." Na úvod nás privíta komplexná osobnosť netvora od definície, poslania, sexuality, kultúry, až po metamorfózu. Mnohé veci, ktoré sa zdajú byť notoricky známe autor formuluje tak, že až pri čítaní si uvedomujeme doposiaľ uniknuté súvislosti. "Netvor, ktorý mrzačí duše je nebezpečnejší ako ten, ktorý vraždí telo."

Zberné suroviny 2

V uplynulom týždni som bol mimoriadne lenivý a tak ste ma nachytali na hruškách a nemám nič pripravené. Ale aby ste nepovedali, že na vás úplne kašlem, tak sem dám aspoň pár kraťasov na nejakú tu anglofónnu fantastiku v pôvodnom znení bez titulkov. Všetky dielka pochádzajú zo stránky Tor.com a dajú sa tam prečítať úplne zadarmo (a ak máte Kindle a jeden malý plugin, tak si ich môžete poslať do čítačky). Prípadne môžete podporiť autorov a vydavateľov a kúpiť si ich za par korún na Amazone.

3. Österreichische Penshow in Wien, 26. 10. 2014

Zdroj: Patrick Wagner

Na túto akciu som nedočkavo čakal celý rok. Konečne nastal ten sviatočný deň a mohli sme vyraziť. Do auta som naložil ďalších záujemcov a hurá do Viedne. Dorazili sme chvíľu po začiatku a rovno sa vrhli na občumovanie všetkých tých krásnych pier a ostatných písacích nástrojov.

Napísala Mama Kami: Jonathan Stroud - Prvá kniha prípadov agentúry Lockwood a spol.: Vreštiace schodisko

Zdroj: www.slovart.sk

Na túto knihu, aj keď je pre mládež som sa tešákovala, lebo autor mi nie je neznámy a mala som už do činenia s jeho knihami. Jonathan Stroud je anglický spisovateľ fantasy kníh, hlavne pre deti a mládež. Mala som tú česť s jeho trilógiou Bartimeaus a bolo to naozaj skvelé čítanie. Celá trilógia bola prešpikovaná brilantným humorom a ani v knihe Vreštiace schodisko to nebolo inak. Dej knihy sa odohráva v Londýne, po udalosti nazývanej Problém. A v čom spočíva hlavný problém? Duchovia sa rozhodli, že obšťastnia ľudí a zamoria svojou prítomnosťou svet živých. Táto situácia má za následok vznik agentúr, ktoré sa zaoberajú riešením "duchárskych" problémov. Čo by bolo celkom fajn, ale háčik je v tom, že jedine deti majú citlivosť na vnímanie duchárskych aktivít. Preto sú zamestnancami týchto agentúr prevažne deti, vedené síce dospelákom, ale hlavná úloha - eliminácia duchov je na nich. Výnimku tvorí agentúra Lockwood pod vedením Anthonyho Lockwooda a jeho spoločníka Georga Cubbinsa, ktorého Lucy Carlylová - budúca členka agentúry Lockwood a rozprávačka príbehu charakterizuje takto: "Sympatický asi ako čerstvo otvorený margarín s charizmou mokrej handry na dlážku.". Tu treba podotknúť, že George jej neostáva nič dlžný a ich večné spory sú zdravým korením celej knihy.

Napísala Mama Kami: Brandon Sanderson - Metalurg

Zdroj: www.slovart.sk

Brandona Sandersona, autora známej série Mistborn asi netreba siahodlho predstavovať. Aspoň nie ľudom, ktorí sa aspoň trochu orientujú vo fantasy svete. Kniha Metalurg je však z trochu inej kôpky. Je určená mladým dospelým, ale napríklad ja som živý dôkaz toho, že si ju dokáže vychutnať aj "dospelák". Metalurg je prvá časť autorovej novej sci-fi dystopickej série Pomstitelia (Reckoners) a autor momentálne pracuje na duhej časti Pyro (Fireflight). Keďže sme u Sandersona zvyknutí na to, že píše prevažne epickú fantasy, knihu som otvárala s očakávaním, ako sa popasuje s námetom, ktorý si pre túto sériu zvolil.

Zbierka: Třináctá hodina

Zdroj: www.howardhorror.cz

Vonku zúril október. Šklebáci drankali od rodičov prachy alebo spoluprácu kvôli divným kostýmom, v ktorých budú chodiť otravovať a vydierať ľudí, aby dostali sladkosti. Dokonca aj niektorí, na prvý pohľad rozumne uvažujúci a odrastenejší jedinci podľahli tomuto importovanému sviatku a úplne im z toho ruplo v bedni. Na svetlo sveta sa začali predierať aj rôzne hororové spisky. Jeden taký sa dostal do rúk aj mne.

Napísala Mama Kami: Jana Maffet Šouflová - Svitky z Londýnskeho mostu

Zdroj: www.straky.cz

Priznávam, že táto kniha ma uchvátila na prvý pohľad. Obálka je neprehliadnuteľná a kreslila ju sama autorka, ktorá je zároveň aj skvelá ilustrátorka. Obálky, ktoré vytvorila, zdobia aj mnohé knihy v mojej knižnici. No dobre a teraz sa idem venovať knihe.

Dej sa odohráva v stredovekom Londýne, za miesto činu si autorka vybrala, ako už prezrádza samotný názov Londýnsky most. Ústrednými postavami sú konstábel Thomas Collingham, strážca poriadku na moste a Lionel z Glastonbury, lekár a koronér. Obidvaja mi boli hneď od začiatku mimoriadne sympatickí. Knihu tvorí krátky úvod, v ktorom sa dozvedáme, ako sa Thomas ocitol v úlohe konstábla a ako sa zoznámil s Lionetom. Jadro tvoria štyri zvitky - štyri príbehy z Londýnskeho mostu, kde svoj šarm naplno prejavia naši hrdinovia. Záver knihy tvorí krátky epilóg a historický prehľad, v ktorom autorka približuje čitateľom skutočné historické miesta, osoby, rody a udalosti spomínané v knihe. Z deja nechcem priveľmi prezrádzať, lebo verím, že kniha si nájde svojich čitateľov. Tak aspoň stručne.

Agatha Christie: Cyankáli v šampaňském

Zdroj: www.bux.sk

V poslednom čase mám akosi šťastie na christiovky bez Poirota. Nevadí, ono sa to všetko veľmi príjemne číta. Aj keď v tejto sa ani tak moc nevyšetruje ako skôr kecá a kecá a kecá a potom na konci sa zrazu nájde záškodník.

Počas jednej slávnostnej večere sa oslávenkyňa efektne odoberie na onen svet. Všetci to považujú za nehodu resp. samovraždu. Až kým pozostalému manželovi nenapadne geniálna vec. Poďme zorganizovať rovnakú večeru na výročie smrti a ja urobím veľké odhalenie. No ako to asi tak mohlo skončiť...

Napísala Mama Kami: James Dashner - Labyrint: Útěk

Zdroj: www.bux.cz

Opäť som vzala do ruky knihu, ktorej filmové spracovanie momentálne privádza milú mládež do vytrženia. A dôvod? Moje školopovinné dieťa chce tento film vidieť, takže sa predpokladá že moja maličkosť si to pozrie s ním a zasa sa opakuje situácia najprv čítať a potom vidieť. Už po prečítaní anotácie mi napadli minimálne tri knihy, ktoré sú Labyrintu témou veľmi podobné. A ako prvý sa mi vybavil Sergej Lukjanenko s knihou Rytíři Čtyřiceti ostrovů. Obe knihy sa zhodujú v mnohých bodoch:

1. Hrdinovia sú mladí chalani, ktorých niekto premiestnil na nebezpečné miesto bez udania dôvodu
2. Prostredie je veľmi podobné, nástrahy, nebezpečenstvo a životne nebezpečné situácie
3. Vodca je nevyhnutný
4. Po čase sa objaví v každej komunite hlavný hrdina, ktorý situáciu zmení
5. Pokus o únik a hľadanie cesty von
6. Nikto z nich nevie prečo je tam
7. Nikto nevie vďaka komu sú tam
8. V oboch knihách ide o test ľudskej odolnosti a vynaliezavosti

Keby som si potrápila mozog, určite by som prišla ešte na niekoľko podobností v oboch knihách. Za zmienku ešte stojí kniha Williama Goldinga Pán múch, ktorá má tiež skoro identickú tému. Len prostredie sa mení...

Atrament: Pilot Irushizuku Tsutsuji

Vzorka: Pilot Irushizuku Tsutsuji
Nástroj: Pelikan M200 Red demonstrator
Hrot: Medium
Papier: Rhodia Dotpad No. 16, Quo Vadis, Ink Journal

Táto pekná dievčatkovská farba bola v májovom Inkdrope (Garden party) od Gouletovcov. Je to kvalitný a drahý Iroshizuku atrament, takže sa správa ako má a nedá sa mu nič vyčítať. Má veľmi dobrý prietok, ktorý spôsobuje trošku dlhé schnutie na kvalitných papieroch s hladkým povrchom. Na kopírákoch a lacňákoch uschne dosť rýchlo. Vodotesnosť sa nedostavila, ale aspoň to bude robiť dobré efekty keď na romantický list napísaný týmto atramentom budú kanúť horúce slzy dojatia a/alebo smútku. Farba je naozaj výrazná a vo viacerých vrstvách dobre kryje. Za špeciálnych podmienok sa dá dosiahnuť aj zlatý odlesk, ale pri bežnom písaní sa mi to ešte nepodarilo. V čiernom hrote bol tmavší a boli aj náznaky odleskov, ale v normálnych hrotoch sa to nijako neprejavilo. Skoro som si kúpil lahvinku keď som videl výsledky z čierneho hrotu, ale potom som ho natankoval do Pelikanu a zistil som, že by som sa musel dať preoperovať a začať si písať zaľúbený denníček. Shading je dosť nevýrazný, skoro až žiadny. Na Rhodia papieroch a ostatných kvalitných materiáloch nebolo žiadne strapkanie, presvitanie, ani krvácanie, ale na lacných papieroch by s tým mohol byť problém.

Patrick Zandl: Flotila Země

Zdroj: www.legie.info

Niekde vo vesmírnej prdeli na okraji galaxie si jedna malá a bezvýznamná servisná loď plnila svoje povinnosti. V tom sa pri nej zjavil Emzácky traktor, ktorý opodiaľ mierumilovne oral a otvoril paľbu. Keď rozstrieľal servisnú loďku na sračky, pripojil sa k ostatným mierumilovným traktorom, kombajnom a iným mechanizmom, a pokračovali v ťažení k našej matičke Zemi. Vyššie spomínaná bezvýznamná loďka sa v tom momente stala významnou, pretože tesne pred rozložením na súčiastky stihla vyslať varovnú správu, ktorá umožnila veleniu Flotily včas zareagovať a postaviť obrannú líniu.

Napísala Mama Kami: Nacuo Kirino - Zrůda

Zdroj: www.bux.cz

Zrůda je druhá kniha od japonskej autorky Nacuo Kirino, do ktorej som sa rozhodla zahryznúť a bolo to výživné sústo. Priznávam sa, že som čakala niečo podobné ako v autorkinej predchádzajúcej knihe Out. Utvrdzovala ma v tom aj obálka knihy, ktorá hlásala, že ide o škandalózny román, ktorý bol v USA cenzurovaný, ale česká verzia poskytuje plné znenie. V knihe som však nenašla nič, čo by stálo za cenzúru. Nuž, ale proti gustu...

Jiří Walker Procházka: Hvězdní honáci

Zdroj: www.walkeravolf.cz

Nádejný kandidát na prezidenta Zemegule a priľahlého vesmíru Jiří Walker Procházka spáchal priam legendárnu vesmírnu kovbojku Hvězdní honáci, ktorú mu ilustroval ešte legendárnejší Kája Saudek. Vzhľadom na to, že JWP má plné ruky práce s kandidatúrou a udržiavaním štatútu legendy, nemá už toľko času na tvorenie nových kníh. Takže pohol rozumom a aby už nemusel písať, založil si audio vydavateľstvo Walker a Volf. Keďže je to chlap prefíkaný, zriadil ho rovno u seba v baráku, aby to nemal do práce ďaleko. A načo zháňať autorov a platiť im ťažké prachy, keď môže vydať vlastnú knihu, po ktorej navyše prahnú zástupy jeho obdivovateľov, pretože ju v čítacej forme nie je možné zohnať? Prvou audioknihou nového vydavateľstva sa teda stali už vyššie spomínaní Hvězdní honáci a je to skrátka úplná krutoprísna gulervúca megabombašpica. Kurva.

Napísala Mama Kami: Robert Kirkman, Joy Bonansinga - The Walking Dead: Vzestup Guvernéra

V celkovom ošiali, ktorý vypukol okolo seriálu to nakoniec nedalo ani mne a pustila som sa tiež do tejto zombíčiny. Seriál som zrejme utrpela medzi poslednými, lebo ako je už mojím zvykom, rozhodla som sa prelúskať najskôr knihu a okrem toho ak sa dá, tak sa snažím najprv čítať až potom vidieť. Komiks ma obišiel úplne, takže som sa v svete živých mŕtvych ocitla ako úplný nováčik.

Atrament: Platinum Mix-Free Leaf Green

Vzorka: Platinum Mix-Free Leaf Green
Nástroj: Pelikan M200 Cognac demonstrator
Hrot: Broad
Papier: Rhodia Dotpad No. 16, Quo Vadis, InkJournal

Táto farba pasuje do májového Inkdropu Garden Party od Gouletovcov ako riť na šerbel. Šťavnatá jarná zelená. Ako svieže čerstvé lístky alebo trávička (nie, nie tá, po ktorej sa smeje). Farba je pekná, výrazná, ale trošku slabšie kryje napriek niekoľkým vrstvám. Shading nie je príliš výrazný. Tento atrament mi pripadá trochu suchý, ale vďaka tomu rýchlo schne aj na kvalitných papieroch a neboli žiadne problémy so strapkaním, presvitaním a krvácaním. Voda ho úplne zničí, takže by som ho neodporúčal potápačom a na obálky. Ale na písanie listov, ďakovných kartičiek a podobne je tak akurát.

Napísala Mama Kami: Nacuo Kirino - Out

Zdroj: www.bux.cz

Voľba tejto knihy bola pre mňa celkom neobvyklá, lebo priznávam, že ma najprv odrádzalo japonské prostredie, ktoré sa však nakoniec ukázalo ako veľké plus pre túto knihu. Nacuo Kirino je japonská autorka, ktorá vyhrala nespočetné množstvo cien (aj to ma odrádzalo) a román OUT bolo jej prvé dielo preložené do angličtiny. Kniha ma sympatickú krvavú obálku a tak som nakoniec po nej siahla. Neľutujem. Dokonca sa mi tak páčila, že som si od tejto autorky obstarala aj ďaľšiu knihu.

Jiří Kulhánek: Vyhlídka na věčnost

Zdroj: www.crew.cz

Na túto majstrovu knihu sme čakali veľmi dlho. Podľa niektorých až príliš. A hneď na prvých stranách sa dočítame, že tá paskuda to celé zmastila za pár dní a potom naťahovala našu nedočkavosť. Za seba však môžem povedať, že to čakanie sa oplatilo a odmena je kráľovská. Nebudem to tajiť, som nadšený. Po dlhej dobe som mal zase raz problém odtrhnúť sa od knihy a ísť spať. Kulhánek skrátka umí. Je to kráľ.

Juraj Červenák: Mŕtvy na Pekelnom vrchu

Zdroj: www.slovart.sk

Vonku bola tma a fúkal studený vietor. Zima bola za dverami. V chalupe sa svietilo a starý otec si po dobrej večeri práve sadli k peci a napchali fajočku. Okolo neho si posadal drobizg, ale aj staršie deti a niektorí dospeláci. Všetci nastražili uši a čakali, kým starý otec začnú rozprávať príbeh o tom, čo sa kedysi prihodilo v Štiavnici a na Pekelnom vrchu. A v momentoch, keď sa starý otec museli napiť, pretože im vyschlo od toľkého rozprávania v krku, plynule nadviazala nejaká šikovná historička, ktorá sa tam v tom momente zhmotnila, výkladom o miestnej histórii, hradoch a zrúcaninách.

O tom, ako si budem musieť znovu prečítať Amerických bohov.

Zdroj: www.kosmas.cz

Tu mala byť pôvodne recenzia na Gaimanových Amerických bohov. Nastala ale situácia, s ktorou som nepočítal. Nebol som na túto knihu pripravený. Možno to bolo tým, že som ju otvoril tesne po dočítaní Nikdykde a tá obrovská odlišnosť mi dala do držky. Možno len nenadišiel ten správny čas. A navyše niekde uprostred knihy chýbajú strany a to ma dosť rozhodilo.

Ink Drop August 2014: International Sampling

Zdroj: The Goulet Pen Company

Voľajako ten čas rýchlo uteká. Len nedávno sme oslavovali atramentový Deň nezávislosti a už je tu august a vraj medzinárodné atramentovanie. Ale veci nie sú také, aké sa zdajú byť. Od tohto Ink Dropu som očakával vzorky rôznych neamerických výrobcov, ale očividne to u Gouletovcov vidia trochu ináč než ja. Takže poslali vzorky atramentov, ktoré majú aspoň trochu medzinárodné meno. Čínske toto, Neapolské hentamto a chľast od žabožrútov. Pripadá mi to trošku ako premárnená príležitosť, ale nedá sa svietiť, ja o výbere vzoriek nerozhodujem, ja som len konzument :).

Ink Drop July 2014: Stars & Stripes

Zdroj: The Goulet Pen Company

4. júla oslavujú v Amerike Deň nezávislosti. Pre mnohých ťažko pochopiteľné, pre Slotov, Kotlebov, Heiderov a podobných mokrý sen. Nuž a pre Američanov otázka národnej hrdosti a vlastenectva. Už pár týždňov pred oslavami je všetko v červenej a modrej, a tak nie je výnimkou ani aktuálny Ink Drop. Pre nás, ktorý to s tým americkým patriotizmom neberieme až tak vážne to má drobnú nevýhodu. Výber z atramentov je veľmi monotónny. Pozostáva len z modrej a červenej, ktoré sa na seba navyše veľmi podobajú. Nie sú to škaredé farby, len sú rovnaké. Nebudem ich nejako podrobne rozoberať práve preto, že sú si také podobné. Všetky atramenty sa správajú veľmi slušne, majú dobrý prietok a neboli s nimi žiadne problémy. Modré sú mierne nevýrazné, ale príliš žiarivé by asi nevyhovovali danej téme. Červené sú príjemné a dostatočné výrazné.

Troška farebnej radosti.

Veď ich nie je až tak veľa.

Podaktoré zlé jazyky tvrdia, že mám príliš veľa atramentov. Vraj som blázon a závislák a nemám šancu všetky minúť. Tak som si tentokrát objednal len malé vzorky, aby som zistil, či sa mi tieto atramenty páčia a či zainvestujem do veľkých balení. Na podrobné recenzie nebol čas, a tak sa s vami podelím aspoň o prvé dojmy.

Ink Drop June 2014: Down to Earth

Zdroj: The Goulet Pen Company

Začiatok júna priniesol okrem neznesiteľných horúčav aj nový Ink Drop od Gouletovcov. Tentokrát sa rozhodli pre zemité farby, ktoré im vraj pripomínajú prázdninové hry v prírode, babranie sa v bahne a pečenie pieskových bábovičiek. Pre mňa sú to skôr jesenné farby a privítal by som skôr niečo chladivé, ale nenavyberám si.

Domů, do Prahy. Do Podolí. Do lékárny ... do prdele to je počasie.

Už som dávno nebol v Prahe. Ak nepočítam párhodinové návštevy počas nejakej
služobky, tak naposledy ako malý chalan a z toho si veľa nepamätám. A tak nás Z. pobalila, ukecala manželský pár a vydali sme sa do Stovežatej.

Piatok, 23. 05. 2014
V nekresťansky skorú rannú hodinu (ani v práci nezačínam tak skoro) sme sa nalodili do banánového expresu a započali cestovanie. Ja s riadnou dávkou paniky a moji spoločníci celkom relaxovane. Keď sme načali prvú fľašku ríbezláku, tak to panika chvíľu skúšala ďalej, ale nakoniec som ju utopil sviňu jednu. Cesta ubehla pomerne rýchlo a keď sme na Hlavnom nádraží nafasovali nejaké mapy a zlegalizovali svoje cestovanie sockou, tak sme zamierili na Václavák. To je tá dlhá ulica, na ktorej je socha Jánošíka na koni a na ktorej sa štrngalo kľúčmi. Dali sme prvé pražské pivo, absolvovali búrky a nástrahy metra a konečne zložili náklad na ubikacích. Večer sme otestovali fajnovú reštiku a padli za vlasť.