Harry Turtledove: Cayos in the Stream (Goodreads)

Cayos in the Stream: A Tor.Com Original by Harry Turtledove

My rating: 2 of 5 stars



No teda nič moč...

Tento dlhší literárny útvar má vraj napodobňovať Hamingwayov štýl a zároveň je Ernest hlavnou postavou príbehu, v ktorom vo vodách okolo Kuby loví a potápa ponorky (jednu). Celé je to rozprávané v druhej osobe jednotného čísla. Áno, autor oslovuje sam seba. A navyše je to dosť nuda a takým nejakým divným spôsobom pritiahnuté za vlasy. Nemám nič proti alternatívnej histórii a podobným veciam, ale toto nie. Fakt nie. Radšej sa tomu vyhnite a venujte čas niečomu inému...



View all my reviews

Send to Kindle

Agatha Christie: Schůzka se smrtí

Zdroj: www.bux.cz

Je to síce neuveriteľné, ale aj Hercule Poirot raz za čas potrebuje dovolenku a vydá sa na cesty. Tentokrát do Svätej zeme. A ani tam sa nevyhne zločinu a bude musieť zapojiť svoje úžasne výkonné mozgové bunky, na ktoré je taký hrdý.

Obeť je v tejto knihe tak nesympatická, že jej tú smrť praje snáď úplne každý a len akýsi zmysel pre poriadok miestneho zástupcu zákona spôsobí, že sa monsieur Poirot pustí do vyšetrovania. Pani Boyntonová je odporná despotická stará megera, ktorá svoju rodinu psychicky týra a manipuluje. Keď ju prestane baviť buzerácia doma, nariadi povinnú dovolenku a spoločné cestovanie a vydá sa s celou perepúťou na cesty. Deťom sa ale otvoria očí a nevidia iné východisko, než posledné sily, ktoré im ešte zostávajú investovať do fyzickej likvidácie tej úbohej zakomplexovanej trosky. Keď táto nakoniec zatrepe krpcami, tak sú z toho všetci v haptáku a nikto nemá radosť z toho, že sa najlepší detektív na svete púšťa do vyšetrovania.

Etgar Keret: Zrazu klope ktosi na dvere

Zdroj: www.palmknihy.sk

O tom, ako som sa vydal zapytliačiť si na pole ospevovanej a vychvaľovanej mainstreamovej beletrie a o tom, ako si to tak skoro nezopakujem.

Etgar Keret je izraelský autor a píše príbehy zo sveta, ktorý dobre pozná a od čitateľa očakáva to isté. Bežný našinec ale o tomto svete nemá ani poňatia a len ťažko bude chápať, o čo autorovi a postavám ide. Ja som pri čítaní pravidelne zažíval WTF! momenty, keď som si hovoril, že toto by som teda ani vo fantastike autorovi nezožral. Som si istý, že to celé má myšlienku a posolstvo a to všetko okolo toho, ale ja som nedostatočný inteleguán na to, aby som to tam našiel a užíval si to. Navyše je väčšina poviedok napísaná ako pokus o prozaické haiku. Dve tretiny poviedky sa rieši nejaký problém (väčšinou ukrutne pritiahnutý za vlasy), aby bol záver o niečom úplne inom a počiatočná zápletka sa nedorieši. Možno sa to niekomu páči a niekto to považuje za literárny skvost, ale vo mne to vyvolávalo najmä túžbu po tom, aby tá kniha už konečne skončila. Postavy sa určite v rámci svojho sveta správajú relatívne normálne a prirodzene. Ale mne tento svet absolútne nič nehovorí, pretože som v ňom nikdy nežil a ani žiť nebudem. Nie je to ani umelo vytvorený svet, v ktorom by som mohol prijať autorove pravidlá a podľa toho sa zariadiť. Skrátka sa to celé odohráva príliš ďaleko od našej každodennej reality na to, aby som to dokázal pochopiť.

Atrament: Noodler's Habanero

© The Goulet Pen Company

Pri jednom nákupe u Gouletovcov som si vyberal vzorky, aby som plne vyťažil poštovné keď je už také drahé. Keďže mám rád štiplavé jedlo a celkom sa mi páčia veci, ktoré robí Noodler's ink, voľba padla na ich atrament Noodler's Habanero. Tajne som dúfal, že to bude riadne ostrá farba, ale akosi sa s ňou neviem skamarátiť. Nie je vyslovene škaredá, ale pripadá mi taká mdlá, nevýrazná, skrátka meh. Rozhodne vo mne neevokuje poriadne štipľavé chilli.